Trvale osídlenie oblasti severovýchodného Slovenska v praveku je nepravdepodobné. Napriek tomu vzhľadom na najnovšie objavy môžeme prítomnosť obyvateľstva v tomto priestore dokázať už v strednom, ale predovšetkým mladom paleoite (staršia doba kamenná).
Nálezy industrie z Dubovej z neskorého paleolitu sú datované pre kultúru epigravettien medzi 11000-8200 rokov pred n.l. a pre eneolit 3200-1900 rokov pred n.l.
Okrajová poloha v severnej časti Karpatskej doliny spôsobila, že územie severovýchodného Slovenska sa stalo trvalou súčasťou uhorského kráľovstva až koncom 11. Storočia naše ho letopočtu. Administratívne patrilo toto územie po jeho zabratí Uhorskom pod právomoc župana veľkej kráľovskej stolice Novum castrum (Újvár), ktorý menoval kráľ.
Prvým známym rozsiahlym šľachtickým majetkom na hornom toku Ondavy bolo panstvo Smilno. Tento majetok nadobudol dedo komesa Puda, syna Artolpha z rodu Abovcov v prvej polovici 13. Storočia od kráľa Ondreja II. 1205-1235 za vojenské zásluhy.
Ďalší historici sa prikláňajú k názoru, že dedinu Dubová založili osadníci slovenského pôvodu. Názov Dombó s nosovkou bol u Maďarov totiž udomácnený a títo ho niekedy používali aj pre slovenské dediny, ktoré vznikli len v 13. a 14. storočí. Mohlo teda ísť o prispôsobenie názvu dediny maďarskému slovu domb=kopec, vŕšok. Vznik Dubovej sa datuje na obdobie 1355
Po delimitácii panstva Makovica patrila Dubová po roku 1618 do obvodu majera v Dlhej Lúke. Pri súpise bol ako prisahaný sedliak uvedený Vasiľ Kušnír. Celé šoltýšstvo patrilo v tomto čase trom domácnostiam. Na polovici hospodáril Ihnát a na druhej Hric a Pavel. Šoltýsi bývali v Zborove a za mlyn platili zemepánom 6 zlatých ročne. Pravoslávnemu kňazovi patrilo pole v rozsahu celej sedliackej usadlosti. Okrem neho bývalo v Dubovej iba poddanské obyvateľstvo.
V dedine je prvýkrát doložená aj existencia mlyna. Vodné mlyny boli ojedinelé technické zariadenia v dedinách. Tečúca a padajúca voda otáčala drevené lopatové koleso.
V roku 1772 bolo v obci 46 sedliackych usadlostí.
Príchod nového storočia rozpútalo prvú svetovú vojnu a vyhlásením mobilizácie vo Svidníckom okrese 16.8.1914 odišlo z obce Dubová 16 mužov v tomto období žilo v obci 527 obyvateľov (1910). Prakticky neostali v dedine žiadny mladi chlapci, pretože väčšina už odišla za prácou pred vojnou do USA alebo Kanady. Obyvatelia obce mali už hneď na začiatku vojny zažiť horšie časy, pretože sa celá oblasť stala dejiskom priamych frontových bojov.
Vypuknutie druhej svetovej vojny zasiahlo dedinu Dubová osudovo do života mnohých rodín a jednotlivcov. Situácia v obci a okolí sa dramatizovala v roku 1944 kedy bol popravený v Bardejove N. Litvinov-Rokosovskij, veliteľ Bardejovskej partizánskej skupiny, ktorého ktosi udal. V SNP bojovali aj niektorí občania Dubovej (Kurtý, Dičko, Uram, Hafič). Po začiatku karpatsko-duklianskej operácie sa do Dubovej nasťahovali nemeckí vojaci a to do domov obyvateľstva. V roku 19.1.1945 pri prenasledovaní nepriateľov vstúpili do obce jednotky 1.čs. armádneho zboru pod vedením gen. L. Svobodu. Druhá svetová vojna si vyžiadala daň najvyššiu na rôznych miestach obce zahynulo množstvo ľudí.
Po druhej svetovej vojne sa vrátili obyvatelia obce k najnutnejším opravám domov, aby sa v nich dalo bývať. Určitá pomoc pri výstavbe prichádza aj od štátnych úradov. Do dvojročného plánu v obci bol vystavený obecný most, opravená škola a cerkov. 21.1.1945 vznikol Miestny národný výbor (MNV).
Najväčšie zmeny v živote ľudí v obci za celé storočia priniesli 50.roky 20.storočia uzákonením prijalo Národné zhromaždenie Zákon 59 o JRD (Jednotné roľnícke družstvo), kde boli vytipované jednotlivé obce a medzi nimi aj obec Dubová, ktorá bola hodnotená ako pokroková obec.
Pred znárodnením živnosti prevádzkoval v obci živnosť Michal Olejár, Mikuláš Sipľak a Andrej Jaroščák.
V 90 rokoch po nežnej revolúcii začali prevádzkovať pohostinstvo a zmiešaný tovar TJ Minerál Dubová ( Ing. Peter Ľos-Chovanec) od roku 2003 ich prevádzkuje Stanislav Krifka.